Čo ZASIEVAM vo FEBRUÁRI: Je najvyšší čas "vychovať" si vlastné SADENICE. Ktoré sa oplatí predpestovať si doma?

Prajete si využiť obrovský výber odrôd paprík, baklažánov, šalátov, brokolic či kalerábov? Je čas vychovať si vlastné sadeničky!

Reklamy

Vo februári si môžu konečne užiť všetci záhradkári – je čas siatia nielen skleníkových odrôd, ale aj tých určených na vonkajšie pestovanie.

Paprika

Teplomilné papriky spoľahlivo klíčia pri teplote 25 °C, hoci najbežnejšej paprike siatej, z ktorej pochádza väčšina odrôd, postačí aj 22 °C.

Pri raste semenáčikov môže teplota klesnúť, ale mala by sa aj naďalej pohybovať okolo 20 °C. Rovnako si môžete predpestovať aj baklažány a jedlé machyne peruánske - na teplotu klíčenia sú ešte náročnejšie, ideálne je cez 30 ° C, 35 ° by však presiahnuť nemala.

Mesačné jahôdky

Pokiaľ ich zasejete v prvej polovici februára, budete sladké voňavé plody žať už tento rok. Môžete ich pestovať ako pôdopokryvné rastliny, vhodné sú aj do nádob.

Drobučké semená iba pritlačte k substrátu, nezasypávajte ich. Najrýchlejšie vyklíčia pri teplote 20 až 25 °C, neskôr sadeničkám stačí teplota okolo 15 °C.

Šalát

Skorá sadba sa bude hodiť nielen do skleníka či pareniska, ale aj von pod fóliový kryt alebo netkanú textíliu. Šalát je otužilá zelenina, odrody určené na rez listov môžete za ideálnych podmienok zrezávať už mesiac od výsevu.

Listy poľníčka narastú za dva mesiace, hlávkový šalát sa zavinie do troch mesiacov. Pri teplote 25 °C vyklíčia semienka za dva dni (pozor však na to, že s každým ďalším stupňom klíčivosť opäť výrazne klesá).

Teplota 20 °C je istejšia a bohato stačí, pre skoré odrody dokonca vhodnejšie. Rastúcim semenáčikom a sadeničkám potom vyhovuje teplota 10 až 15 °C.

Brokolica

Najrýchlejšie klíči pri teplote nad 20 °C, po vyklíčení však sadeničky pestujte pri teplote 10 až 16 °C. V marci a apríli ich budete môcť sadiť do pareniska a skleníka, v apríli v teplejších oblastiach aj von. Podobne je na tom o niečo náročnejší karfiol.

Kaleráb

Vysievajte skoré odrody, vhodné na výsadbu do pareniska, skleníka či pod fóliové kryty. Semená ochotne klíčia pri teplote 18 až 20 °C, sadeniciam neskôr stačí teplota 12 až 16 °C.

Zeler

Pri teplote 20 °C vyklíčia do týždňa, rastúcim sadeničkám potom stačí 10 až 16 °C. Sadeničky rastú dlho, preto sa skoré predpestovanie oplatí.

Prečo znižovať teplotu?

Pokles teploty potom, čo semenáčiky vytvoria pravé lístky a začnú rásť, vývin o trochu spomalí, napriek tomu je žiaduce. Budú zdravšie a košatejšie – nižšia teplota brzdí príliš rýchly rast do výšky a podporuje ich zosilnenie.

Teplo nad 20 °C vyžadujú iba klíčiace semená, aby sa prebudili k životu rýchlejšie (u tých najteplomilnejších najmenej 22 °C). Pri väčšine sadeničiek je však vhodnejšie rozmedzie od 15 do 18 °C.

Ideálna je preto chladnejšia miestnosť (ak máte k dispozícii zimnú záhradu alebo zasklenú lodžiu, tým lepšie). Akonáhle to počasie dovolí, bude sadeničkám skvele v skleníku alebo parenisku. Tu im môžete aj dočasne prikurovať, napríklad vykurovacími podložkami.

Nechajte naklíčiť sadivo zemiakov

Či už budete zemiaky pestovať klasicky v záhone, alebo v pokosenej tráve, pre skorý zber ich nechajte naklíčiť už koncom februára.

Naklíčené zemiaky majú jednoduchší a rýchlejší štart, až ich budete vysádzať.

Položte ich do vzdušných debničiek tak, aby hore smerovalo čo najviac očiek.
Umiestnite ich na svetlé miesto s teplotou 5 až 15 °C. Svetlo je nevyhnutné, pretože zaistí silné, krátke, zelenkasté klíčky. Tenké a svetlé výhonky, aké sa tvoria v tme, zemiaky v raste nijako nepomôžu a pri sadení sa polámu.

Na bežnej záhrade sa oplatí pestovať skôr skoré odrody, ktoré tak ľahko nepodliehajú plesni zemiakovej.

Prerezajte ríbezľové kríky

Pokiaľ budete kríky plodiace drobné ovocie pravidelne omladzovať a presvetľovať, zožnete viac a dreviny budú zdravšie. Pre mnoho druhov je ideálnym časom koniec zimy, kedy ešte pospávajú.

Je však potrebné vybrať dni bezmrazé, alebo aspoň také, v ktorých teplota neklesá pod -5 °C.

Čierne ríbezle plodia najviac na dvoj- až trojročných výhonkoch, červené a biele na dvoch až päťročných. Staršie výhony preto môžete tesne pri zemi odstrániť.

Ak ste si mladé prúty v lete neoznačili, spoznáte ich obvykle podľa svetlejšej borky. Odstráňte tiež všetky poškodené vetvy. Pracujte ostrými nožnicami a rezy ošetrite stromovým balzamom.

Kríky je mnohokrát nutné chrániť aj pred okusom zverou – rez, ktorý vykonávajú srnci, srnky a zajace, nebýva ten najprospešnejší.

Rez ovocných stromov

Prerezávku v predjarí dobre znášajú jablone a hrušky, teda jadroviny. Naproti tomu marhule, broskyne, slivky, čerešne a višne, teda kôstkoviny, ešte nerežte – sú citlivejšie na hubové choroby, pre ktoré sú rezné rany vstupnou bránou.

Mladé stromčeky vyžadujú rez výchovný, ktorý je pre založenie pevnej korunky a budúcu životnosť, plodnosť i zdravie stromu veľmi dôležitý.

Staršie stromy potrebujú prerezávku udržiavaciu - pri drevinách s dobre založenou korunkou je však už len malým zásahom. Prestarnutým stromom môže prospieť zmladzovací rez, musí byť však vykonaný citlivo a na viac etáp v priebehu niekoľkých rokov.

Spôsob prerezávky závisí aj od typu podnože, typu odrody, zvoleného tvaru koruny. K dispozícii sú celé knihy zaoberajúce sa touto témou, existujú aj kurzy alebo si môžete prizvať na pomoc odborníka.

Bezhlavé prerezávanie prinesie viac škody ako úžitku.