Kliešte útočia plnou silou a nájdete ich aj tam, kde by ste ich nečakali! Čoho sa nemusíte obávať a načo si dať naopak pozor?

Kliešte sú pre mnohých ľudí zdrojom strachu a vážnym problémom, najmä v lete, keď chcú tráviť aktívny čas vonku.

Môžu sa zavrtať do kože ľudí a zvierat a prenášať choroby ako lymská borelióza a kliešťová encefalitída.

Strach a nevedomosť spôsobujú, že okolo týchto malých pavúkovcov rastie veľa mýtov.

Čo teda o nich musíme vedieť, aby sme sa pred nimi lepšie chránili?

Mýtus 1: Kliešte potrebujú k životu ľudskú krv

NIE Kliešte potrebujú krv, aby dokončili svoj vývojový cyklus. Znášanie vajíčok samicou, proces premeny z larvy na nymfu a potom na dospelého jedinca.

Kliešte sa živia krvou stavovcov, najmä lesných zvierat (hlodavcov, vtákov a veveričiek) a ľudia sa stávajú hostiteľmi pre nedostatok kvalitnejších zdrojov potravy.

Mýtus 2: Kliešte sa nakazia lymskou boreliózou

NIE Kliešte samotné neochorejú, prenášajú len vírusy kliešťovej encefalitídy a baktérie spôsobujúce lymskú boreliózu. To však nie je všetko, kliešte sú nositeľmi aj iných patogénov, ktoré spôsobujú ďalšie ochorenia: anaplazmózu, babeziózu, mykoplazmózu a bartonelózu.

Bohužiaľ, tieto infekcie pomerne často koexistujú s patogénmi Lyme, čo sťažuje diagnostiku a liečbu.

Mýtus 3: Kliešte sa vyskytujú iba v lesoch

NIE Hoci vlhké lesy, najmä listnaté a zmiešané, sú ich obľúbeným miestom, nájdeme ich takmer všade – v parkoch, na lúkach aj na mestských trávnikoch.

Kedysi tento hmyz žil najmä v nížinách, dnes ho možno nájsť aj v oblastiach do 1500 m n. m. Obľubuje prechodové zóny medzi rôznymi druhmi vegetácie, ako sú okraje lesov, lúky, čistinky či miesta pri cestách.

Veľa ich je v paprade, baze a lieske. Kliešte nemajú radi slnko, ale majú radi teplo (do 25 °C) a vlhkosť.

Mýtus 4: Kliešte sú aktívne iba v lete

NIE Klimatické otepľovanie, najmä mierne zimy, výrazne predĺžili sezónu kliešťov, ktorá začína v marci a trvá až do novembra s krátkou prestávkou počas horúcich letných mesiacov.

Existujú dva vrcholy ročnej aktivity: máj – jún a september – október. Cez deň je vrchol rannej aktivity od prvej rosy do poludnia a večer od 16:00 do súmraku. Keď teplota klesne pod 4 °C, uložia sa na zimný spánok – ukryjú sa v listovej podstielke a prečkajú nepriaznivé podmienky.

Mýtus 5: Kliešte nás našli náhodou

NIE Kliešte aktívne lovia alebo jednoducho číhajú na listoch a tráve na korisť. Dokážu skočiť ku koristi, hoci sa skôr (samička) podržia, kým sa nepriblíži k ich polohe, aby sa v okamihu pazúrmi nôh zachytili o kožu, srsť, odev.

Na ich predných nohách sú spoľahlivé „radary“ (Hallerov orgán vnímajúci pachy, feromóny, teplo, koncentráciu oxidu uhličitého), vďaka ktorým zacítia korisť na veľkú vzdialenosť.

Kliešte rozlišujú 40-50 pachov vrátane amoniaku, kyseliny maslovej obsiahnutej v pote a oxidu uhličitého, ktorý je vo vzduchu, keď ho potenciálna obeť vydýchne. Reagujú aj na zmeny teploty (keď korisť vrhá tieň) a vibrácie.

Mýtus 6: Keď sa kliešť dostane na obeť, okamžite zaútočí

NIE NEVYHNUTNE. Kliešť si najskôr hľadá vhodné miesto, niekedy aj celé hodiny. Uprednostňuje kožu pod kolenami, pod prsiami, v ohybe lakťa, na zadku, za ušami, v slabinách – kde je koža tenká, teplá a ľahko sa uchopí.

Preto by ste po prechádzke v lese mali okamžite vystriasť oblečenie a vlasy mimo domu. Potom skontrolujte celé telo, osprchujte sa, čím sa kliešť zmyje, ak sa ešte neprisal.

Mýtus 7: Kliešte sú na koži ľahko viditeľné

NIE Kliešť v štádiu lariev má priemer 0,5 mm a svetlohnedú farbu podobnú farbe kože. A v štádiu nymfy má veľkosť zrnka piesku (1,5 mm). Uhryznutie je navyše úplne bezbolestné, pretože kliešť vstrekne spolu so slinami aj látku s anestetickými vlastnosťami.

Larva sa živí krvou asi 3 dni, nymfa 5 a dospelý až 11 dní. Až keď má kliešť dosť, odpadáva.

Mýtus 8: Kliešťa môžete odstrániť prstami

NIE Potrebujete dobrú pinzetu alebo špeciálny nástroj (dostať v lekárni). Z bezpečnostných dôvodov by sa to malo robiť v jednorazových rukaviciach, pretože infekcia sa môže dostať do krvi aj cez mikrotrhlinky na pokožke rúk.

Mal by sa uchopiť čo najbližšie ku koži a vytiahnuť silným, mierne klenutým pohybom (bez otáčania doprava alebo doľava).

Mýtus 9: Kliešť sa dá ľahko odstrániť alebo po namazaní odpadne sám

NIE Pred odstránením kliešťa ani okolie kliešťa ničím nenamažte (ani antiseptikom, nehovoriac o mastnote). Parazit by sa začal dusiť a zvracať, čo by zvýšilo riziko infekcie. Ranu dezinfikujte a umyte až po uistení sa, že kliešť úplne vyšiel.

Mýtus 10: Ak kliešťa odstránite do 24 hodín, infekcia nehrozí

NIE Bohužiaľ neexistuje žiadna záruka, že rýchle odstránenie kliešťa zabráni infekcii. Ak slinná žľaza kliešťa obsahuje vírusy encefalitídy, prenáša ich ihneď po porušení celistvosti kože.

Baktérie borélie žijú v čreve, ale ak kliešť už v tejto fáze ulovil a chce len dojesť, budú aj v slinných žľazách.

Treba však pripomenúť, že len asi 11 % testovaných kliešťov bolo infikovaných spirochétami Borrelia, 27 % z nich spôsobilo u ľudí lymskú boreliózu. Na základe čoho sa odhadlo, že celkové riziko vzniku ochorenia je 4 %. Kliešťová encefalitída sa zase môže rozšíriť od 3 do 15 % populácie kliešťov.

Mýtus 11: Proti infekciám prenášaným kliešťami sa môžete dať zaočkovať

NIE Očkovanie proti lymskej borelióze sa v súčasnosti nevykonáva. Existuje však vakcína proti kliešťovej encefalitíde – imunita sa získa po dvoch dávkach podaných počas 3 mesiacov.

V budúcnosti sú na udržanie účinnosti potrebné pravidelné injekcie: najskôr 5-12 mesiacov po druhej dávke, potom po 3 rokoch, potom každých 3-5 rokov. Sériu treba začať v zime alebo skoro na jar (prvé dve dávky dávajú imunitu na celú sezónu).

Mýtus 12: Erytém je vždy znakom lymskej infekcie

NIE Vo väčšine prípadov sa erytém vôbec neobjaví a súčasne sa ochorenie rozplynie. Na druhej strane, keď sa v mieste uhryznutia alebo blízko neho objaví teplé a niekedy bolestivé začervenanie, je to neklamný znak infekcie. Je potrebné okamžite začať liečbu.

Mýtus 13: Kliešť môže zaliezť pod kožu a naklásť tam vajíčka

NIE Kliešte po vypití dostatočného množstva krvi jednoducho odpadnú. Tieto parazity dýchajú pomocou tzv. prieduch v brušnej dutine, vďaka ktorému sa nedokážu úplne zaboriť pod kožu – nemohli by dýchať.

Sú prípady, že časť pavúkovca pri nekompetentnom odstraňovaní ostane pod kožou, no nebude tam žiť sama.

Táto časť sa však musí odstrániť, pretože jej prítomnosť môže zvýšiť riziko infekcie.

Pozrite si tiež:

Ak chcete vidieť aj ďalšie zaujímavé nápady a inšpirácie, zostaňte s nami!

Povedzte o nás Vašim priateľom

Nezabudnite dať “LIKE” na našu Facebook stránku, ak chcete dostávať nové inšpirácie každý deň!

Zdroj: DIAMEB.COM