Slnovratová brokolica

Brokolicu je treba žať skôr, než sa púčiky začnú otvárať. Lenže za dlhých letných dní majú tendenciu vykvitať rýchlo, preto sú ideálne výsevy skoro jarné a potom letné.

Brokolica vysiata po slnovrate bude vyrastať už za dní postupne sa skracujúcich, čo je veľkou výhodou.

Pri teplote nad 20 °C semienka klíčia rýchlo, avšak pokiaľ sa vyšplhá k 30 °C, môžu klíčenie naopak brzdiť. Pomôže zatienenie, alebo si sadeničky predpestujte na mieste chránenom pred slnečným žiarením.

Pôda by mala byť priepustná, obohatená kompostom as dostatkom vápnika, ktorý dodá napríklad dolomitický vápenec alebo drevený popol.

Konečný spôn rastliny by sa mal pohybovať okolo 45 cm, pri priamom výseve však sejte hustejšie, alebo vždy 2 až 3 semená blízko seba, pričom ponecháte rásť len jeden semenáčik. Semená zasypte približne 0,5 hrubou cm vrstvou zeminy a zľahka pritlačte.

Osiate miesta dôkladne zalievajte jemným postrekovačom – za horúcich dní pôda vysychá veľmi rýchlo a klíčiace semená zaschnúť nesmú.

Pokiaľ ružičky pukov odrežete a hlúb ponecháte, rastlina znovu vyrazí. Touto schopnosťou vyniká predovšetkým výhonková brokolica, skromnejšie obráža brokolica karfiolová s hlavnou stredovou ružicou.

Krehká kapusta

V prvej polovici mesiaca ešte stále môžete vysiať zimné odrody hlávkovej kapusty. Semená sejte a opatrujte rovnako ako u brokolice.

Vzídené rastlinky z priameho výsevu treba vyjednotiť na vzdialenosti 15 až 40 cm, podľa budúcej veľkosti odrody. Pôda by mala byť kyprá a výživná, obohaťte ju štedrou vrstvou kompostu.

Zálievku kapusta vyžaduje častú a miernu, rovnomernú – za veľmi suchého počasia každej rastúcej hlávke doprajte až liter vody denne, ideálne dažďovej. Na udržanie stálej vlhkosti a zníženie výparu je nesmierne užitočné aj mulčovanie pôdy okolo hlávok.

Mulčovanie navyše podporuje tvorbu humusu a tým pádom aj výživu zeleniny. Zvlášť v čase, keď kapusta tvorí hlávky, je rovnomerný prísun vlahy dôležitý – ak pôda vyschne a potom príde výdatný dážď, smädné hlávky pukajú.

Avšak v pôde bohatej na humus, ktorý vlahu zadržiava, a dobre zamulčované,

Karotka na maškrtenie, mrkva na zimu

Zatiaľ čo väčšinu plodín možno predpestovať a presadiť, pri koreňovej zelenine, ako je mrkva, je vhodný iba priamy výsev. Skoré odrody mrkvy zvanej karotky, vysiate začiatkom mesiaca, poskytnú úrodu v septembri, a ak budete žať mladé mrkvičky, tak ešte skôr.

Mrkvy vysiate v priebehu a ku koncu mesiaca sú ideálne aj na uskladnenie.

Aby boli korene rovné a dlhé, pripravte im kyprú pôdu bez kamienkov až do hĺbky 15 až 25 cm. Keď koreň narazí na prekážku, vetví sa a krúti.

Menej náročné sú v tomto ohľade odrody s guľovitým, krátkym koreňom alebo karotky zberané ešte mladé. Pôda by každopádne mala byť ľahšia a priepustná.

Letné výsevy karotky aj mrkvy sústreďte do riadkov približne 15 cm vzdialených. Na mieste budúceho riadku pripravte približne jeden až dva centimetre hlboké ryhy – priehlbina pomôže udržovať vlahu, zalievať navyše môžete iba ju.

Semená sejte v jedno- až dvojcentimetrových rozostupoch – ušetríte si prácu s neskorším pretrhávaním. Potom ich zahrňte približne pol centimetra hrubou vrstvou jemného kompostu alebo substrátu a pokropte jemným postrekovačom.

Semená mrkvy sa prebúdzajú pomaly, často až za tri týždne – a po celú tú dobu nesmú vyschnúť. Za veľmi horúcich dní pomôže zatienenie, miesta medzi riadkami sa oplatí ľahko zamulčovať.

Potom, čo semenáčiky dosiahnu približne 5 cm výšky, ich opatrne preberte – na zber mladých mrkvičiek stačí rozostupy okolo 2 až 3 cm, aby však narástli silné korene, vyžadujú rastliny priestor najmenej 5 cm po oboch stranách.

Jakon (Smallanthus sonchifolius)

Vďaka sladkej chuti krehkých hľúz dostalo priezvisko peruánske zemné jablko. Hľuzy neobsahujú cukry, ale fruktooligosacharidy, ktoré nezvyšujú hladinu cukru v krvi. Môžete ich využiť podobne ako zemiaky, chutné sú však aj surové alebo ľahko orestované

Sadenice alebo stonkové hľuzy sa vsádzajú po odznení posledných mrazíkov a uspejete aj začiatkom júna. Rastliny sú až pol druhého metra vysoké a každá vyžaduje priestor najmenej pol metra. Svedčí im kyprá, kompostom obohatená zemina a hojnosť slnka.

Hľuzy dorastajú až na jeseň, v pôde ich ponechajte čo najdlhšie. Nevadí im ani prvé ľahké mrazíky, ktoré nadzemnú časť rastliny spália. Zberajte ich až pred príchodom mrazov silnejších, a najlepšie ich ešte pár týždňov ponechajte na svetlom, bezmrazom mieste.

Ich chuť zosladne a zjemní. Pri uchovaní v chlade a na vzdušnom mieste môžu vydržať kvalitné niekoľko mesiacov. Na ďalšie pestovanie sa však, na rozdiel od zemiakov, nehodia.

Na rozmnožovanie slúžia drobnejšie stonkové hľuzy, ktoré na jeseň odrežete z bázy stonky a až do jari uchováte v mierne vlhkom substráte na bezmrazom, chladnom mieste.

Na poslednú chvíľu

Ešte na začiatku mesiaca môžete vysadiť sadeničky paradajok, paprík a baklažánov. Vysadiť aj zasiať môžete uhorky, cukety aj tekvicu. Zvlášť uhorky a cukety rastú rýchlo a zberu sa dočkáte skoro, pretože nie je potrebné čakať na dozretie plodov – naopak, mladé sú najlepšie.

Posledný vhodný čas nastáva tiež pre výsev a predpestovanie sadeníc zeleniny, ktorá poskytne zber v priebehu zimy či skoro na jar budúceho roka – kel kučeravý, póru, ružičkový kel a iné.

Začiatkom mesiaca môžete stále ešte vysiať pnúce fazuľky, neskôr sa oplatí siať už len kríčkové typy.

Zo semien zasiatych kedykoľvek počas mesiaca dorastie špenát, rukola, červená repa, čierna reďkovka, okrúhlice, hrášok dreňový aj cukrový a ranný kaleráb. Šaláty sejte letné, odolnejšie voči vybiehaniu do kvetu, alebo listové. Kučeravé a pestro sfarbené odrody sú chutné a vyzerajú pekne na záhone aj na tanieri.