Sezóna v marci začína naplno. V skleníku je za slnečných dní príjemné teplo, semená tu ochotne klíčia a sadeničky rastú. 

Hrejivé lúče prebúdzajú aj pôdu pod holým nebom. Ešte mnohokrát ju pobozká mráz, najmä v noci. Chúlostivé rastliny preto vyčkávajú, tie otužilé však nezastaví nič. Také už môžeme sieť priamo von.

Výsev pod holým nebom

Akonáhle sa teplota pôdy prehupne nad 5 ° C, môžeme siať prvú otužilú zeleninu priamo von. Zmerať ju môžeme pôdnym teplomerom. Zvýšiť ju možno pomocou čiernej fólie položenej na záhon pár dní pred výsadbou – prehriatie sa výrazne urýchli predovšetkým za slnečného počasia.

Je to síce len dočasné zvýšenie, ale pokiaľ budeme neskôr výsevy chrániť netkanou bielou textíliou alebo fóliovými krytmi, teplotu pôdy tiež zvýšime.

Výhodou skorého siatia je, že pôda máva dostatok vlhkosti. Avšak pokiaľ je vyložene mokrá po daždi, počkáme, až povrch uschne, pretože potom sa nám bude siať ľahšie.

Reďkovky

Sú najvďačnejšou jarnou zeleninou. Už mesiac po zasiatí môžeme žať čerstvé a chrumkavé guličky – práve včas zozbierané sú najlepšie.

Semená sejeme približne 0,5 až 1 cm pod povrch pôdy, najmenej 3 cm od seba, v riadkoch vzdialených 10 cm. Ideálna je kyprá, kompostom obohatená pôda, žiadne ďalšie hnojenie potom nie je potrebné.

Avšak pokiaľ neprší, doprajeme im zálievku – sucho prežijú, ale nebudú tak lahodné. Môžeme zasiať na začiatku marca a potom každý týždeň – je lepšie mať priebežný prísun tak akurát urastených reďkoviek ako príliš veľa naraz.

Hrášok

Skorý výsev hrášku veľmi svedčí – chlad mu prospieva a ešte mu nehrozia choroby, ktoré sa často rozvíjajú počas leta.

Tvrdé semená necháme pred výsevom na pár hodín alebo cez noc napučať vo vode – najlepšie v plytkej miske, aby mohli ľahšie dýchať. Pri príliš dlhom máčaní by mohli trpieť nedostatkom kyslíka.

Sejeme 2,5 cm hlboko v rozostupoch okolo 10 cm, obvykle do dvojriadkov, medzi ktorými umiestnime opory. Medzi jednotlivými dvojriadkami ponecháme rozostupy 45 až 100 cm, podľa veľkosti odrody.

Rovnako ako u reďkoviek sa oplatí priebežný zber. Postupné výsevy po týždni či dvoch potom poskytnú stály prísun lahodných strukov.

Bôb záhradný

Táto pozabudnutá plodina sa vracia na záhradky – nahradí totiž teplomilné fazuľky, na ktoré si musíme ešte pár mesiacov počkať.

Z bôbu možno žať ako výživné zrelé semená, tak nezrelé struky, ktoré používame rovnako ako zelené struky fazuľové. Otužilý bôb má chladné a vlhké počasie vyložene rád, znesie aj mrazík.

Šalát

Skoré hlávkové šaláty majú rady chladné jarné počasie. V teplejších oblastiach ich môžeme siať už priamo von, ochrana textílií či krytom je však nevyhnutná.

Aby neklíčili príliš dlho, potrebujú teplotu vzduchu aspoň 10 °C, ideálne 15 °C. Chlad ani slabší mráz ich nezahubí, ale budú sa vyvíjať pomaly – vhodnejšie je preto siať ich až ku koncu mesiaca alebo si sadivo predpestovať.

Pôda by mala byť kyprá, ale zároveň priepustná a bohatá na humus, čo zaistí kompost.

Mangold

Ku koncu mesiaca môžeme vysievať špenátu príbuzný mangold. Na rozdiel od neho je však vytrvalý a vhodný predovšetkým na tepelnú úpravu.

Až v záhone povyrastie, rovnako ako špenátu im veľmi prospeje mulčovanie, napríklad slamou.

Vňaťová cibuľka

Pre zber mladých vňatí sejeme najlepšie odrody na tento účel vyšľachtené – poskytnú nám opakovaný zber chutných vňatí.

Avšak aj niektoré klasické odrody majú vňate bohaté a môžeme ich využiť pri jednotení. Existujú aj vňaťové cibule vytrvalé, ktoré pestujeme ako pažítku, tie však v prvom roku pestovania nezberáme, alebo až na jeseň. Sejeme husto.

Potom, čo vňate dosiahnu hrúbku ceruzky, ich začneme žať prebierkou, a uvoľníme tak miesto. Pri ďalšom zbere vňate iba zrezávame a ony budú obrastať. Najlepšie porastú v kyprej, kompostom obohatenej a primerane vlhkej pôde.

Cibuľa

Ku koncu mesiaca môžeme začať s výsadbou sadzačky, ktorá býva v záhradníctvach bežne k dostaniu. Avšak výber je obmedzený na pár odrôd.

To pri pestovaní zo semien sú možnosti oveľa pestrejšie, cibule navyše bývajú kvalitnejšie a vhodné aj na uskladnenie. Pestovanie zo semien pritom nie je nijako zložité – len treba začať včas, teda v marci.

V chladnejších oblastiach si môžeme sadeničky aj predpestovať. Semená sejeme do riadkov vzdialených od seba 20 cm, v rozostupoch približne 2 až 5 cm. Kvalitnú, sladkú a aromatickú cibuľu získame pestovaním na slnečnom, chránenom mieste a v ľahšej pôde.

Odľahčenie pôdy pieskom býva na prospech.

Pestovanie v skleníku

Do nevykurovaného skleníka v marci sejeme a sadíme zeleninu, ktorej prípadný pokles pod nulu neublíži. Pokiaľ ho netemperujeme, mráz do neho preniknúť môže.

Avšak cez deň, za slnečného počasia, je tu oveľa teplejšie ako vonku a aj prehriata pôda si cez noc časť tepla udrží. Rastliny tu preto klíčia aj rastú oveľa rýchlejšie.

Do skleníka sa neoplatí sieť vyššie spomínaný otužilý záhradný bôb ani hrášok, čierny koreň ani repu. Avšak reďkovky a šaláty áno. Pri reďkovkách postupujeme rovnako ako vonku. Pri šaláte máme viac možností.

Šaláty všetkého druhu

Ak máme predpestované sadeničky, môžeme ich teraz do skleníka vysadiť. Najľahšie jamku vyhrabneme dlhou a úzkou sádzacou lopatkou.

Koreňový bal do nej vložíme, zahrnieme a dobre utlačíme. Ale pozor, nesmieme ho staviť príliš hlboko – zahŕňame len korene po koreňový krčok, srdiečko šalátu musí zostať nad povrchom pôdy. Inak nám budú listy hniť.

Rovnako ako šalát na zber mladých listov môžeme pestovať aj roketu, ktorá klíči a rastie ešte rýchlejšie. Na zber mladých listov sa rovnaký spôsob hodí aj kôpor, ktorý je tiež otužilý.

Pomalšie rastie vňaťová petržlenová vňať – hladká aj kučeravá.

Predpestovanie v teple

Teplomilné rastliny môžeme za priaznivého počasia predpestovať aj v skleníku – ale pozor, nesmú zamrznúť. Ak hrozí, že mráz prenikne aj dovnútra, treba ich odniesť do bezpečia.

Spočiatku, pri klíčení a raste semenáčikov, nie je vhodný ani prudký pokles teploty. Avšak neskôr rastúcim sadeničkám pobyt v chladnejšom, zato dostatočne svetlom prostredí len prospeje.

Paradajky

Je čas na predpestovanie najobľúbenejšej plodovej zeleniny, pri ktorej máme na výber desiatky lákavých odrôd. Ak budeme paradajky sadiť do skleníka, vysievame ich začiatkom mesiaca.

Pre vonkajšie výsadby zasejeme až na konci marca. Najrýchlejšie, približne do týždňa, vyklíčia semienka pri teplote 20 až 25 °C, neskôr by však mali klesnúť na 10 až 20 °C.

Zásadný je dostatok svetla. Semená vysejeme do ľahkého substrátu – výsevného alebo vyzretého kompostu a perlitu či vermikulitu, zasypeme približne pol centimetra silnou vrstvou a udržujeme vlhké.

Pokiaľ sejeme do sadbovačov, z ktorých sa ľahšie presadzuje, môžeme ich naplniť úplne, vytvoriť drobné jamky či zárezy, semená do nich vložiť a zahrnúť.

Vám

Teplomilnú lahôdkovú zeleninu predpestovávame už začiatkom mesiaca. Semenám na klíčenie doprajeme teplotu medzi 25 a 30 °C.

Drobné semená prekryjeme iba slabou vrstvičkou ľahkého substrátu alebo vermikulitu.

Ak sme nestihli vysiať papriky, môžeme ich začiatkom mesiaca zasiať rovnako ako baklažány – stále ešte môžeme vypestovať pekné sadeničky.

Naklíčovanie zemiakov

Začiatkom mesiaca môžeme nechať naklíčiť zemiaky, ktoré tak získajú náskok. V záhradke obvykle pestujeme skoré odrody pre skorý letný zber lahôdkových hľúz, a preto sa skorá príprava oplatí.

Sadbové zemiaky položíme do vzdušných nádob a ponecháme ich na svetlom mieste s teplotou medzi 10 až 15 °C.

Svetlo je dôležité, aby hľuzy vytvorili silné, krátke a zelené klíčky. Tenké a svetlé, aké sa tvoria v tme, by boli pri výsadbe len na škodu.

Posledný čas na prerezávku drobného ovocia

Kým začnú pučať, môžeme ešte prerezať ovocné kríky.

Ríbezle

Mladé výhonky sú plodnejšie, presvetlené kríky sú odolnejšie voči chorobám. Preto sa oplatí ich prerezávať.

A ako, to záleží aj na druhu: Čierne ríbezle dávajú najbohatšiu úrodu na vetvách starých dva až tri roky. Červené a biele ríbezle plodia najviac na dvoch až päťročných výhonkoch.

Staršie preto môžeme pri zemi odstrániť, rovnako ako všetky poškodené či suché. Rezné rany treba zatrieť stromovým balzamom.

Maliník

Raz plodiaci maliníci plodia na výhonkoch vyrastených v minulom roku. Po odplodení odumrú, a ak sme ich neodstránili hneď po zbere, pri zemi ich odstrihneme teraz.

Výhony, ktoré vyrašili vlani na jar, budú plodiť tento rok. Z nich odstránime slabšie alebo poškodené tak, aby zostalo 8 až 10 najsilnejších výhonov na sadenici alebo na štvorcový meter.

Maliníky plodia aj na bočných výhonkoch, ktoré z minuloročných na jar vyrašia. Remontujúce maliníky najviac plodia na jednoročných výhonkoch, ktoré zjari vyrašia a do jesene zosilnejú.

Ak chceme využiť predovšetkým jesennú úrodu, pretože letnú nám prinesú raz plodiace, po neskorej žatve odplodené výhony ostriháme až pri zemi.

A ak sme to vlani neurobili, práve začiatkom marca je najneskorší možný termín. Ak si prajeme žať v lete aj na jeseň, ponecháme každému kríku okolo ôsmich najsilnejších minuloročných výhonov, ktoré skrátime približne na meter. V lete budú plodiť minuloročné, na jeseň tohtoročné

Pozrite si tiež:

Ak chcete vidieť aj ďalšie zaujímavé nápady a inšpirácie, zostaňte s nami!

Povedzte o nás Vašim priateľom

Nezabudnite dať “LIKE” na našu Facebook stránku, ak chcete dostávať nové inšpirácie každý deň!