Nemáte ešte na záhrade kompostér? Ako si ho vyrobiť svojpomocne a niekoľko dôvodov, prečo si ho musíte určite zaobstarať!

Publikované: 28 januára 2022Prečítané: 4319Značky: , , , , , , ,

Zdieľať článok na socialných sieťach

Okrem toho, že organický odpad zo záhrady máme kam spratať, má kompostér ešte jednu obrovskú výhodu. Ušetríme na hnojivách, pretože tým najlacnejším je kompost.

Kam v záhrade situovať kompostér?

Vyberieme preň miesto v polotieni. Zvyčajne je to niekde na konci záhrady, aby vizuálne neprekážal. Zápachu sa báť nemusíme, pri správnom kompostovaní je bez zápachu.

Vzduch a voda

Zabezpečiť musíme prístup vzduchu, preto sú medzi latami medzery. Zabezpečíme to aj vhodným vrstvením jednotlivých materiálov, kde striedame jemné materiály (pokosený trávnik) s hrubšími materiálmi (podrvené vetvy a vetvičky zo stromov a kríkov).

Rozklad organického materiálu majú na svedomí najmä baktérie, ktoré sa bežne vyskytujú v pôde. Preto občas na niektorú vrstvu hodíme zopár lopát pôdy. Aby baktérie pre nás pracovali a dobre a rýchlo sa namnožili, potrebujú vlhko. V obdobiach sucha obsah kompostéru polievame. Ak totiž preschne, proces rozkladu sa zastaví.

Prekopať dva krát za rok

Vzduch do tlejúceho kompostu dostaneme aj jeho „prekopaním“. Najjednoduchšie je ho prehodiť z jednej kopy na druhú. Proces kompostovania tým opäť naštartujeme. Prejaví sa to jeho zohriatím, vo vnútri by ste namerali cca 50 až 60 °C. Odporúča sa prekopať na jeseň a skoro na jar.

Ako ovplyvniť proces kompostovania

Rastlinné zvyšky sa rozkladajú jeden až tri roky, v závislosti od toho, čo kompostujeme. Čím hrubšie zložky sme doň ukladali, ako napríklad konáre, tým dlhšie trvá rozklad. Dĺžka rozkladu súvisí i s tým, či sa nám darí v ňom udržiavať primeranú vlhkosť. Dobrou pomôckou je kúpa špeciálnych baktérií. Tie dokážu proces rozkladu dobre naštartovať a dokonca aj urýchliť.

Keď kompostér plníme nie celkom vhodnými ingredienciami, ako napríklad spomínané hrubšie konáre alebo väčšie množstvo pokosenej trávy, práve zakúpenými baktériami vhodne usmerníme spôsob rozkladu.

Čo patrí do kompostu?

Dalo by sa povedať, že skompostovať sa dajú všetky rastlinné časti s výnimkou chorých a napadnutých, čiže pozberové zvyšky, lístie, suchá i pokosená tráva, rastlinné odrezky. Kompostovať môžeme i burinu, ale pozor, v štádiu bez semien, inak by sme ich neskôr spolu s kompostom rozniesli.

Vyhneme sa i burine rozširujúcej sa koreňmi, ako je pýr či kozonoha hostcová. Z kuchyne sem pridávame šupky zeleniny a ovocia, s výnimkou citrusových a banánových plodov. Nepatria sem žiadne zvyšky jedál, ani prepálené oleje či kosti.

Kompostovať sa dá aj v byte

Vermikompostér je malý domáci kompostér, v ktorom dochádza k rozkladu organického materiálu pomocou dážďoviek. Slovo „vermikompostovanie“ vychádza z latinského vermes – červ, dážďovka. Tento kompostér je ideálny pre byty, kde pomôže s likvidáciou a recykláciou odpadu z kuchyne.

Postaviť ho môžete do temnej miestnosti ako pivnica alebo komora, kde sa teplota pohybuje medzi 5 a 25 °C. Dážďovkám je najlepšie pri 20 stupňoch, radšej im príliš neprikurujte. Veľa ľudí má vermikompostér aj na balkóne.

Chcete mať na záhrade originálny kompostér?

Ak sa vám klasické plastové kompostéry nepáčia, jednoducho si ho môžete vyrobiť aj sami. Dobre nám pri tom môžu poslúžiť aj veľmi obľúbené palety. Nakoniec, pozrite si ich sami, určite si vyberiete.

Pozrite si tiež:

Ak chcete vidieť aj ďalšie zaujímavé nápady a inšpirácie, zostaňte s nami!

Povedzte o nás Vašim priateľom

Nezabudnite dať “LIKE” na našu Facebook stránku, ak chcete dostávať nové inšpirácie každý deň!

Zdroj: Pinterest.com

Zdieľať článok na socialných sieťach

Novinky na váš e-mail

Žiadny geniálny nápad vám už neujde!